Spolu so svojím psíkom nás viedol svahmi v okolí Kráľovej Lehoty, až sme napokon z vrcholu hory mohli obdivovať krásu okolitej prírody. Cítiť obdiv k veľkej Svoriteľskej moci, cítiť radosť, že naše fyzické sily dokázali zvládnuť svah a mať v sebe pokoj, keď slniečko pomaly zapadalo a končil sa deň. Tento malý výlet je dobré spomenúť, lebo vnímame, že naše stretnutia majú svoj zmysel, že sa spolu vieme a chceme stretnúť, že sa neobmedzujeme len na presne určený deň a čas, ale že spoločný čas, ale že chceme robiť viac, že spoločný čas je pre nás dôležitý kedykoľvek a kdekoľvek. Potešilo nás, že sa k mládežníckej výzve pridali dospelí, medzi nimi brat dozorca Janko Pavlík i sestra farárka Anička Belanji a že táto „mládežnícka túra“ nebola jedinou.
