Po predošlých mnohých skúsenostiach vnímame, že čas, ktorý môžeme prežiť ako spoločenstvo je pre nás dôležitý a potrebný. Potrebujeme sa spoznávať, podporovať a spolu rásť. Chceme prepájať generácie do jednej rodiny. Preto vznikla myšlienka zorganizovať spoločný pobyt s duchovným rozmerom pre všetky vekové kategórie - od maličkých po starkých.
Skôr, než sme nasadli do áut sme sa niekoľkokrát spoločne stretli, aby sme vybrali dátum, miesto, objednali chatu. V ďalšej etape sme načrtli základný program, vytvorili prihlášku, upresnili dôležité detaily, rozdelili zodpovednosť za rôzne zložky programu. Zosumarizovali skladbu prihlásených a navrhli organizačné pokyny. Všetko sme spoločne predkladali Pánu Bohu v modlitbách.
Ráno, 18.8.2018 sme do áut naložili batožinu, hudobné nástroje, spoločenské hry, veľké očakávania i naše modlitby za požehnanie cesty i spoločných chvíľ. Vyrazili sme spred nášho kostola v Liptovskom Hrádku. Cieľ – Mníchovský potok pri Bardejove. Cesta trvala cca 2,5 hodiny. Prvou spoločnou aktivitou (okrem obeda a večere) bol večerný program. Náš pobyt bol tématicky zameraný na život – s Bohom, život v rodine , život v cirkvi , život v spoločnosti . Spoločne sme sa modlili ale aj spievali Pánu Bohu na oslavu. Naša chatová „kapela“ mala pripravené chvály, ale musela si pripraviť aj niekoľko detských piesní, lebo účastníkmi nášho 43-členného zájazdu boli aj deti. (najmladšia účastníčka mala 3 mesiace a najstaršia čosi cez 70 rokov). Zišli sme sa spolu všetky generácie, škôlkári, školáci, dorast, mládež, rodinky i starší. Ráno začínalo rozcvičkou (pre tých, ktorí mali na to chuť), pokračovali sme raňajkami, piesňami, aktivitkami a doobedným zamyslením , ktoré súviseli s večernou témou. Poobede bolo na oddych, športové hry, kúpanie, túru či rozhovory. Nedeľné doobedie bolo pre nás vzácne, vybrali sme sa na Bohoslužbu do neďalekého Sveržova, do dedinky vzdialenej cca 5 km od Bardejova, do rodiska našej sestry farárky. Dedinka má malý kostolík , postavený na peknom mieste nad dedinou. V domácom spoločenstve sme boli milo prijatí. Po bohoslužbe sme dostali pozvanie na kávu k rodičom sestry farárky. Prekvapilo nás záhradné posedenie s množstvom výborných koláčov. To odovzdanie sa a súdržnosť blízkej rodiny našej sestry farárky, ich privítanie i starostlivosť o nás boli tak krásne, že čas prežitý v tôni jabloní na ich záhrade zanechal v nás krásne spomienky. Nedeľný podvečer sme ešte využili na prehliadku historickej časti Bardejova, na posedenie pri kávičke či zmrzline, poprechádzali sa popri fontánach a navštívili aj evanjelický kostol, kde sme mali možnosť porozprávať sa s bratom farárom a dozvedieť sa viac o histórii mesta a živote ich zboru. Poobedie v nasledujúci deň sme sa vybrali spoznávať okolie – pešou túrou cez kopec do Bardejovských kúpeľov. Posledné poobedie sme strávili na zrúcaninách hradu Zborov. Každý deň mal predovšetkým duchovný rozmer. Športové aktivity, túra či táborák boli takým príjemným spestrením spoločných chvíľ a príležitosťou porozprávať sa, tvoriť team, budovať rodinu. Verte, domov sa odchádzalo ťažko. Ubehlo to akosi prirýchlo.
Spomienky, zážitky pretrvávali niekoľko dní. Mnohí sme konštatovali, že tento „nultý ročník zborovej chatovačky“ dopadol nad očakávania. Bol to čas vzácny, čas požehnaný, naplnený Božou prítomnosťou, ale i radosťou, skvelými zážitkami, vtipnými chvíľkami, časom prežitým v zdraví a s výborným počasím.
