Občas si vytvárame vlastné svetonázory, vlastné náboženstvá a tolerujeme takmer všetko. Veľmi zaujímavou bola myšlienka nedávno zosnulého Grahama Candricka, v ktorej pripomínal, že veda je presná a netoleruje žiadne dohady a hypotézy ale presne určuje pravidlá. Napríklad 1 + 1 nikdy nebude 3 alebo 5 - a tak je to aj s naším Otcom nebeským. Je dobrý. Je dobrý k nám. Vzťah s Ním má však určité pravidlá – nemôžeme byť trochu s Ním a trochu bez Neho. On sa o nás postará. Stačí chcieť. K tejto téme bolo vysoko aktuálne aj podobenstvo o márnotratnom synovi, kde sa hovorí, že nech čokoľvek urobíme, nech akokoľvek hlboko padneme – je tu pre nás náš Otec, ktorý odpúšťa a ku ktorému sa ako deti môžeme vrátiť späť. Nový začiatok, zmena – je výzvou ako šancu nepremárniť. Piesňami nám poslúžila naša kapela i Aďo Rezník krásnou piesňou práve k tejto téme. V závere bohoslužieb sme mali možnosť prijať osobné požehnanie. Spoločne sme spolu ostali ešte pri čajíku, káve , koláčikoch a príjemných rozhovoroch. Bol to krásne prežitý čas a Božiu prítomnosť bolo cítiť medzi nami. Bohu vďaka.
