Chceme pomôcť
Keď som sa dozvedela smutnú správu o vyhorení evanjelického kostola v Hybiach, hlboko to mnou otriaslo ... Deň predtým som bola totiž na koncerte Katky Koščovej, ktorý som si veľmi užila a bola som veľmi prekvapená, čo všetko sa hybskému zboru podarilo spraviť, ako sú vybavení technikou, ako mysleli na mamičky s deťmi i starších ľudí, ktorí už nemôžu prísť do kostola, ale môžu si pozrieť Služby Božie prostredníctvom internetu z pohodlia domu, kde im to technicky zdatná mládež rada spustí J Taktiež som si odfotila krásnu dekoráciu, netušiac, že za pár hodín z nej nič nebude ...
Od toho smutného dopoludnia, kedy sme sa túto správu dozvedeli, som mala veľkú potrebu pomôcť. Človek si to nevie hneď zdôvodniť prečo ... len tam je tá VEĽKÁ POTREBA POMOCŤ TÝM, KTORÍ TO NAJVIAC POTREBUJÚ ... to PREČO prišlo neskôr, keď som upokojila svoje vnútro...
Prvé moje prečo bola silná túžba pomôcť. Moji rodičia ma k tomu vychovávali už od malička, išli a stále idú veľkým príkladom pre mňa i pre môjho syna.
Druhé prečo je prejav ľudskosti ako základnej ľudskej hodnoty, ktorá sa akoby pomaly strácala z našich kruhov. A práve ľudskosť sa najviac prejavuje prostredníctvom pomoci blížnemu.
Tretie moje prečo bolo to, že deti z tohto cirkevného zboru chodia k nám do Základnej umeleckej školy. Ani toto prečo nenechalo ma ostať ľahostajnou.
Štvrté moje prečo bolo, že podobnú hrôzu spôsobenú požiarom sme zažili aj my ako rodina. Bolo to v predvianočnom období pred ôsmimi rokmi. A keby nebolo ochotných ľudí nám pomôcť, trvalo by nám to veľmi dlho, kým by sme sa z prežitej hrôzy dostali. Vďaka Bohu a ochotným ľuďom sme mohli vianočné sviatky prežiť v Božej milosti, radosti a pohode.
Piate prečo je vyjadrenie spolupatričnosti mojej, všetkých účinkujúcich, ale aj tých, ktorí prišli na koncert, pookriať na duchu a podporiť dobrú vec.
Keď viete svoje PREČO, dostanete v okamihu odpoveď aj AKO ... Myšlienka urobiť benefičný koncert bola veľmi jasná a zrodila sa v rôznom čase, na rôznych miestach a v dvoch rôznych hlavách. Vedela som, že aj moja kolegyňa a bývalá spolužiačka zo školy bude chcieť pomôcť. A tak slovo dalo slovo a pustili sme sa do práce. Ja po tej organizačnej stránke a Marta Gáborová po umeleckej stránke. Nakoniec z myšlienky spraviť benefičný koncert vznikol veľký projekt 3 benefičných koncertov na Liptove, z ktorých dobrovoľný príspevok bol venovaný Cirkevnému zboru ECAV Hybe na rekonštrukciu poškodeného kostola s organom. Koncerty sa konali v evanjelických kostoloch vo Vrbici v Liptovskom Mikuláši, v Závažnej Porube a v Liptovskom Hrádku. Tento projekt bol výnimočný tým, že každý koncert bol v inom zoskupení účinkujúcich a s iným programom. Na prvom koncerte účinkovali Marta Gáborová, zakladateľka Musica Temporis, Danka Orgovánová Vrlíková a Bronislava Majerčíková. Druhý koncert bol v podaní umeleckého zoskupenia Musica Temporis a to Marta Gáborová – organ a Kristína Šeligová – husle. Tretí koncert v Liptovskom Hrádku bol bohatý ako na počet účinkujúcich, tak na obsahovosť a rozmanitosť jednotlivých skladieb. Moje pozvanie prijali okrem pedagógov z našej ZUŠ i pedagógovia z cirkevnej ZUŠ Janka Silana v Poprade. Dve krásne dámy sú zároveň aj členkami ženského umeleckého zoskupenia LA SPERANZA, ktoré vzniklo v lete 2013. Svojimi kvalitami sa čoraz viac dostávajú do povedomia slovenského publika. V roku 2015 na celoslovenskej súťaži komorných súborov Divertimento Musicale sa La Speranza umiestnila v Zlatom pásme. Svojou hudbou reprezentovali Slovensko na Britskej ambasáde a majú za sebou veľa ďalších skvelých vystúpení.
Podarilo sa to, čo som ani vo sne nedúfala ...s Bohom je všetko možné ... v našom kostole bez majestátneho organu predsa len zazneli nádherné organové skladby, stretla som veľa zaujímavých ľudí, ale čo je najdôležitejšie, vyzbieralo sa 1.710 Eur v dobrovoľnom vstupnom.
Moje poďakovanie patrí hlavne Pánu Bohu za požehnanie tohto projektu. Veľké ĎAKUJEM patrí všetkým účinkujúcim, cirkevným zborom, že sme mohli u nich koncerty realizovať, mestám a obci za pomoc pri propagácii koncertov, Ľ. Kompišovi, ktorý nám pomáhal so zvukom, Rímsko-katolíckej cirkvi za zapožičanie organu, P. Čajkovi za ochotu prevozu organu a hlavne všetkým ľuďom, ktorí prišli podporiť dobrú vec a tým vyjadriť svoju spolupatričnosť.
Všetkým Vám patrí veľká VĎAKA.
... Nie jeden, ale všetci priložíme ruku k ruke k dielu a nádhere ...
(I. Šobáň, úryvok z básne Plamienky blízkosti)
Mgr. Bronislava Majerčíková
