History maker ( ten, kto mení dejiny)
Počas celého času na chate sme my ako mládež, chceli ukázať Ježiša ako pevný bod v našich vzťahoch, problémoch a našej radosti, čo znamenalo budovanie aj pre nás. Chata znela už v známom duchu zmenenia dejín, histórie. Osobne mi to prišlo ako skvelá téma, pretože vyvýšiť Ježiša, toho, ktorý ti zmení dejiny, je naozaj jednou z priorít. Večer svedectiev, ktorý tvoril začiatok chaty, bol príkladom toho, že Ježiš je ten, ktorý menil, mení a bude meniť naše životy.
Sarah Čajková
Tento čas je veľmi špeciálny asi pre každého z nás. Zdieľame na chvíľu spolu všetko, od sladkostí na izbe až po únavu.Vieme, že to vôbec nie je o nás. A práve v tom je to nádherné.
Vedomí pravdy už od začiatku príprav, že táto chata nie je o našich silách ale o milosti Kráľa, na ktorého čakáme. A ako sme spievali v chválach prvý večer,
pred tvoju tvár môj Ježiš,
prichádzam s tým čo som a čo mám,
ku tvojím nohám s bázňou,
kladiem svoj hriech a tebe sa vzdám.
Je to vzácny čas, keď povolaní, môžeme pracovať na Božom kráľovstve iba tou malinkou časťou daru, ktorý každý z nás má. V rozdielnosti prijímame a dávame. Vieme, že čo je sadené to porastie, a náš podiel na práci nekončí ale ide ďalej do reálneho, každodenného života.
Bezpečné miesto, kde sa nemusím báť, a môžem byť úplne slobodná. Hoci je to duchovný boj viem, že na veci nie som sama, lebo s bratmi a sestrami ťaháme za jeden koniec.
V túžbe urobiť veci čo najlepšie, sme pracovali od výzdoby až po techniku, vymýšľali, tance, hry a aktivity a modlili sa s vďakou za všetko čo si Pán Boh môže použiť aby prehováral a dotýkal sa sŕdc všetkých nás.
Mali sme množstvo hier, počas ktorých sme mohli prelomiť ľady a budovať priateľstvá vo veciach ktoré sú dorastencom blízke. Ďalej rozdelení do tímov, sme sa pri hrách skamarátili a v skupinkách, ktoré nadväzovali na hlavné témy, sme otvárali srdcia a úprimne sa zdieľali o strachu a odvahe, o zmene života a o hriechu.
Pre mňa osobne bol čas na chate veľmi vzácny. Vzácny tým, že som okúsila ako Pán Boh hovorí do situácií, presne takým spôsobom akým potrebujeme. A keď potrebujem poťukať po pleci aby som chápala, že veci mám robiť inak, tak on prichádza a ja rozumiem. Ale necháva ma rozhodnúť sa.
Ďalšia pre mňa veľmi vzácna vec bola vidieť, ako nie sme sami ani v organizovaní chaty.
Máme za sebou starších a zbor. Keď k nám prišli v sobotu ráno a viedli nás programom videla som len, že naše veci sa týkajú aj ich a my môžeme viesť k úcte a láske samých seba, a tým aj dorastencov. Som vďačná, že náš Boh je ten, ktorý vládne všetkým generáciám.
Aďka Gažová
